OtestujSa.sk

Otestuj si svoje vedomosti

používateľ: heslo: prihlásiť
Ukážka
Ukážka 1

Svet spotrebúva viac, než Zem vytvorí


Svet spotrebúva ročne o približne 20 percent viac prírodných zdrojov, než je planéta schopná vyprodukovať, konštatoval vo štvrtok Svetový fond na ochranu prírody. Vo Švajčiarsku sídliaca organizácia v tejto súvislosti vyzvala vlády, aby urýchlene začali prijímať opatrenia na obnovenie ekologickej rovnováhy. „Zvyšujeme si ekologický dlh, ktorý nebudeme schopní splatiť,“ uviedol generálny riaditeľ fondu Claude Martin. Vo svojej správe s názvom Living Planet Report 2004, ktorá vychádza každý rok a táto je už piatou tohto druhu v poradí, Svetový fond uviedol, že v rokoch 1970 až 2000 sa populácie morkských a suchozemských druhov znížili o 30 percent. Populácie sladkovodných druhov sa zredukovali až o 50 percent. „Je to priamy dôsledok zvyšovania dopytu človeka po potrave, vláknach, energii a vode. Ľudia spotrebujú o 20 percent prírodných zdrojov viac, než planéta dokáže vyprodukovať,“ konštatoval fond. Množstvo úrodnej pôdy, ako uviedla organizácia, predstavuje v priemere na uživenie jedného človeka v súčasnosti 2,2 hektára. Zem však dokáže poskytnúť iba 1,8 hektára na obyvateľa. Najrýchlejšie rastúcou zložkou spotreby je spotreba energie, ktorá sa v období rokov 1961 až 2001 zvýšila o 700 percent. Mimoriadne rýchlym tempom spotrebúvajú prírorodné zdroje Severoameričania, ktorých ekologická spotreba je dvakrát väčšia než spotreba u Európanov a sedemkrát väčšia než u obyvateľov Ázie a Afriky.

K ukážke č. 1 sa vzťahujú úlohy 01 – 09.

1
(1 bod)
Z ukážky č. 1 zistite, kto má prijať opatrenia na obnovenie ekologickej rovnováhy:





2
(1 bod)
V ktorom roku vyšla prvá správa s názvom Living Planet Report?





3
(1 bod)
Z ukážky č. 1 zistite, na ktorom svetadiele majú obyvatelia najväčiu ekologickú spotrebu:





4
(1 bod)
Zistite, v ktorom živočíšnom druhu došlo k zníženiu populácie o 30 percent:





5
(1 bod)
Určte jazykový štýl ukážky č. 1:





6
(1 bod)
Určte, v ktorej z možností sú všetky číslovky správne napísané:





7
(1 bod)
Určte, ktorá z uvedených viet je jednoduché podraďovacie súvetie:





8
(1 bod)
Určte v ktorej z možností sa všetky podstatné mená skloňujú podľa vzoru žena:





9
(1 bod)
Z ukážky č. 1 zistite, ktorá z uvedených možností je uvádzacou vetou k priamej reči:





Ukážka
Ukážka č. 2

Z rudných surovín sa získava železo, olovo, zinok, meď a drahé kovy. Vyrábajú sa z nich predmety dennej potreby. Drahé kamene sa používajú nielen v klenotníctve, ale aj napr. v technike a palubných prístrojoch kozmických lodí. Z nerudných surovín má veľký význam pre potravinársky a chemický priemysel ťažba kamennej soli. Stavebný materiál poskytujú horniny piesok, štrk, žula, čadič a iné.

K ukážke č. 2 sa vzťahujú úlohy 10 -11.

10
(1 bod)
Určte slohový postup v ukážke č. 2:





11
(1 bod)
Určte slohový útvar ukážky č. 2:





12
(1 bod)
Určte, v ktorej z možností sú všetky slová príslovky:





13
(1 bod)
Určte, v ktorej z možností sú slovesá v tvarte slovesného podstatného mena:





14
(1 bod)
Určte prisudzvací sklad vo vete: Do Zemplínskeho Hradišťa bociany zvyknú prilietať na Jozefa.





15
(1 bod)
Určte vetu, v ktorej je správne vykanie:





Ukážka
Ukážka č. 3

Ján Smrek: Stromy (úryvok)

Príroda zákon je,
človek však neposlúcha,
preto je zmätok v ňom
a strom je sídlom ducha.

K ukážke č. 3 sa vzťahujú úlohy 16 – 17.

16
(1 bod)
Určte rým básne:





17
(1 bod)
Ktoré z tvrden vyplýva z textu?





18
(1 bod)
Určte, v ktorej z možností sa všetky slová vo výslovnosti spodobujú:





19
(1 bod)
Určte, v ktorej skupine slov sú správne napísané všetky zemepisné názvy:





Ukážka
Ukážka č. 4

Štefan Žáry: Kotva a krídla (úryvok)

Skúste ma uväzniť -
vzopnem sa, dosť mám sily,
aj s klietkou vyletím
do voľnej modraviny.

K ukážke č. 4 sa vzťahuje úloha 20.

20
(1 bod)
Aký motív spracoval autor v úryvku?





21
(1 bod)
V ktorom z nasledujúcich úryvkov je pravopisná chyba?





Ukážka
Ukážka č. 5

Vlašské orechy sú výbornou pochúťkou, ale aj surovinou do šalátov, pomazánok, varených jedál či rôznych múčnikov. Napriek tomu dávame prednosť rôznym iným, najmä praženým a soleným orieškom, ktoré neprospievajú nášmu zdraviu. Naopak vlašské orechy sú bohatým zdrojom draslíka, magnézia, zinku, medi a selénu, pre obsah vitamínov skupiny B sa o nich hovorí, že sú „potravou pečene a mozgu“. A vzhľadom na obsah nenasýtených mastných kyselím účinne chránia srdce.

K ukážke č. 5 sa vzťahujú úlohy 22 – 24.

22
(1 bod)
Určte, ktoré slovo z ukážky č. 5 je nespisovné:





23
(1 bod)
Určte, aký vetný člen je podčiarknuté slovné spojenie nenasýtených mastných kyselín z ukážky č. 5:





24
(1 bod)
Určte, aký vetný člen je podčiarknuté slovné spojenie praženým a soleným orieškom z ukážky č. 5:





25
(1 bod)
Určte, v ktorej z možností sú všetky slová utvorené skladaním:





Ukážka
Ukážka č. 6

J. Satinský: Šľak ma ide trafiť zo … spisovnej slovenčiny (úryvok)

Presnejšie: z hovorovej spisovnej slovenčiny. Väčšina z nás sa hovorovej spisovnej slovenčiny v súkromí, chvalabohu, držať nemusí. Každý hovorí, ako mu zobák narástol. Záhorák hovorí doma medzi svojimi záhorácky, Spišiak po spišsky, Zemplínčan po zemplínsky, Lipták po liptovsky, Oravec po oravsky, Gemerčan po gemersky – ach, tá sloboda, keď si človek nemusí ústa vykrivovať do spisovnej slovenčiny... A tu som pri tom – prečo ma z toho ide trafiť šľak. Našinec a v podstate musí do tej spisovnej slovenčiny naprogramovať: prehodiť nejaké klávesnice v mozgu, preložiť výhybku. Už – už chce povedať v škole: „Pany učitelko, já neska mosím po druhej hodzine vypannút na pohreb,“ ale v poslednej chvíli prehodí výhybku na rovnú koľaj spisovnej slovenčiny a vyhŕkne z neho: „Pani učiteľka, ja dnes musím po druhej hodine ísť na pohreb.“ Už – už chce začať miestny hlásateľ na futbale hovoriť: „Alojz Bodegy nech še dostavi na peršu branu, bo ho tam čeka bardzo šumna...“, ale ubrzdí a povie do mikrofónu: „Žiadame Alojza Bodegyho, aby sa dostavil k prvej bráne... atď.“ Okrem profesionálnych hercov, hlásateľov, farárov a učiteľov musíme denne prepínať v mozgu z hovorovej do spisovnej a zo spisovnej do hovorovej reči ako dáki schizofrenici. Ja pochybujem, že to tak musia robiť aj Angličania či Francúzi...- Asi áno. Rozdiel je iba v tom, že ich spisovná hovorová reč je stará. Múdra. Ona sa za stáročia prispôsobila tej nespisovnej hovorovej reči a rozdiel medzi nimi je taký malý, že ani nestojí za reč. Uvedomte si, že naša spisovná hovorová reč ešte nemá ani 200 rokov! V roku 1843 na fare v Hlbokom sa dohodli starejší, že budeme všetci rozprávať liptovskou ľubozvučnou slovenčinou. Pre Liptákov to neznamenalo žiadnu zmenu - hovorili si ďalej, ako im zobák narástol. Ale čo my – ostatní? Odvtedy hovorilo spisovnou hovorovou liptovskou slovenčinou najmenej šesť generácií – možno my sme už siedma a ešte stále je medzi hovorovou a hovovorovou spisovnou rečou poriadny rozdiel. Svedčí o tom aj to, že taký Záhorák s Vyhodňarom si ani neporozumie. Musia odísť do spisovnej reči. Predsa len je to dorozumievací prostriedok...

K ukážke č. 6 sa vzťahujú úlohy 26 – 30.

26
(1 bod)
Ktorí slovenskí národovci sa v roku 1843 zaslúžili o uzákonenie spisovnej slovenčiny?





27
(1 bod)
Na základe prečítaného textu vysvetlite myšlienku: Každý hovorí, ako mu zobák narástol.





28
(1 bod)
Podčiarknuté slovné spojenie to nestojí za reč je:





29
(1 bod)
Určte slohový útvar ukážky č. 6:





30
(1 bod)
V ktorej z možností sú všetky slová spisovné?





Zvieratko
Máte nejaké domáce zvieratko o ktoré sa staráte?






US